nedeľa 8. januára 2017

MS


nedeľa 1. januára 2017

PF 2017

štvrtok 29. decembra 2016

Plameň

Plameň v očiach teplý vidím, dýcham ho tichým šepkaním

utorok 6. decembra 2016

Nízka výšina z Vysokej


 
Nízka výšina z Vysokej, spí pod myšlienkami v mysli Matúšovej

štvrtok 17. novembra 2016

Pamätník SNP




nedeľa 6. novembra 2016

Pamätník SNP


streda 2. novembra 2016

Chrám


utorok 25. októbra 2016

MS


nedeľa 16. októbra 2016

2015 - 2016


piatok 14. októbra 2016

Vstupný portál do olympijského centra

Olympijská disciplína fotografických kreácií voľným štýlom pod dohľadom sokolieho oka

piatok 7. októbra 2016

Korintský prieplav


sobota 24. septembra 2016

pondelok 19. septembra 2016

nedeľa 11. septembra 2016

30 sekundové jazero




štvrtok 1. septembra 2016

Neusiedler See


pondelok 22. augusta 2016

Ako (ne)fotiť meteory


nedeľa 21. augusta 2016

Kostol svätej Margity Antiochijskej

Toto miesto mám veľmi rád a po tomto víkende ešte radšej. Noc, spln, kostolík, lipa, posolstvo Cyrilka a Metodka, foťák, statív, hviezdy sú výživným zážitkom.
Ide o jeden najstarších zachovaných kostolov na Slovensku - Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch
 


utorok 16. augusta 2016

Šum

šum kvapiek v očiach vidí,
počuje tep morí nekonečných
cíti dotyk vela prezradí,
vonia po ružiach práve rozkvitnutých

nedeľa 14. augusta 2016

Devín


streda 20. júla 2016

štvrtok 30. júna 2016

streda 22. júna 2016

Sv. Jure, Biokovo

Je tma. Zvoní budík, vstávam s pocitom, že borovicovú pasáž absolvujem s čelovkou na hlave. Po vytriezvenom rannom blúznení vstávam. Keďže som si všetky veci večer predpripravil, som rýchlejší než svetlo.
Poskladaný bicykel ma čakal naložený v kufri. S tmou vyrážam do miesta štartu. Je vzdialený 37km, čo je príjemná polhodina v aute.
Za skorého svitania nasadzujem predné koleso na vidlicu, už tradične na prvý raz „nechytí“ a brzdu musím dolaďovať imbusákom.
Dosť bolo úvodu, Vyrážam na vrch sv. Jure!
Blížim sa k rampe a vidím dvoch takzvaných „rangerov Biokova“, pripravujem sa na platbu za vstup do parku. Tu ma ale nikto nezastavuje, lebo ekobioraw bicykel si fyzickou námahou platí sám. Ja iba zakričím dobro jutro a plynule sa začínam zahryzávať do vrstevníc. To by nebol Matúš, aby po pár metroch nezastal a necvakol prvú dokumentačnú fotku – Sv. Jure, 23km k cieľu.
Pokračujem príjemným stúpaním v borovicovom lese. Nezastavujem, držím tempo až po prvú mohutnú pravotočivú zákrutu, z ktorej sa mi otvára výhľad z prvých nastúpaných metrov na široké okolie neprebudených ostrovov Brač, Hvar a Korčula.
Cestou ma predbieha prvé auto, ja zas predbieham stojace borovice popri úzkej ceste. Čochvíľa prichádzam na farmu, jej súčasťou je aj reštaurácia a popri nej voľné stádo koňov aj tých mimo kapoty. Zastavujem, vyberám foťák a pomaličky sa blížim ku koňom. Úspešne. Fotím.
Prvé lúče v mojich v očiach, vyberám okuliare, rozbaľujem úsmev na tvári a unášam sa bicyklom. Treba povedať, že cesta v prírodnom parku Biokovo je svojou šírkou takpovediac „jednosmerná“. Motorizovaní turisti pribúdajú, no ich počet nie je kritický. Vzájomná ohľaduplnosť je dobrým základom pre krásny deň.
S narastajúcimi dĺžkovými a výškovými metrami objavujem nové zákutia. Prostredie je tu prakticky nehostinné, aj napriek tomu tu zopár skalných domácich pestuje na malých políčkach kapustu a ešte zopár neidentifikovaných rastlín.
Prvá atraktívna výhľadová zastávka - Ravna Vlaška 1228m.n.m. Plávam pohľadmi s prebúdzajúcim sa Jadranom. Môj- na okamih privátny balkón sa zapĺňa ďalšími návštevníkmi. Sadám na bicykel a valím ďalej.
Sv.Jure sa dlho nezobrazuje na horizonte dohľadnosti, motivácia mi však nechýba, práve naopak. Dosiahnutie cieľa je silný hnací motor. Tempo si udržiavam. Tri kilometre pred vrcholom vo vápencovom masíve registrujem neskalný vertikálny objekt, nápadne sa podobá tomu na sv. Jure. Som spokojný, mám správny smer (na jednosmernej ceste).
Som pod vrcholom, do cieľa zostávajú cca 2km serpentín v intenzívnom stúpaní. Serpentíny bez fotiek, zastavenia, v rýchlej tepovej frekvencii (nechcem ju sklamať, keď už sa tak snaží...).
Ešte jedna veľká pravotočivá zákruta - som v cieli! Je slnečno - ( aj na mojej tvári).
V zákryte vysielača sa obdial nachádza kaplnka sv. Juraja, smerujem k nej. Fotím. Fotia ma. Fotím ich...
Modročistá obloha sa v okamihu mení na bieločistú. Teplota výrazne klesá. Skoré ráno a nadmorská výška 1762m.n.m. robia svoje.
Približne hodina strávená na vrchole je za mnou. Zapínam bundu, navliekam rukavice, viažem šatku cez ústa... Z týchto vecí som však nič nemal, a tak v približne 15-tich stupňoch to dám na letnáča sedláča v krátkych gatiach a rukávoch.
Pri zjazde nemám veľa zastávok ani otázok. Na okamih zastavujem na Ravnej Vlaške, kde sedia dvaja unudení brigádnici, k prekvapeniu veľmi ochotní. Pýtam sa, či v Makarskej svieti slnko a koľko je tam stupňov. Po pár klikoch v mobilnom telefóne mi ochotne odpovedajú, že tam svieti slnko a je teplo (stupne si už nepamätám). Ja sa akoby oblačne usmejem, poďakujem a pokračujem v zjazde z oblakov do oblakov. S klesajúcou nadmorskou výškou aj oblačné úsmevy jasnejú a cyklisti sa radujú...
Klobúk dole ak si až tu dole!!!
_

Viac fotografií k textu TU


nedeľa 12. júna 2016




streda 8. júna 2016


piatok 27. mája 2016


streda 20. apríla 2016


streda 13. apríla 2016



utorok 26. januára 2016


sobota 9. januára 2016


pondelok 14. decembra 2015

Kamzíkovo


nedeľa 13. decembra 2015


pondelok 2. novembra 2015

Sad Janka Kráľa


piatok 23. októbra 2015

Jeseň začína pod nohami


utorok 20. októbra 2015

Pozor, neostrý pes!



nedeľa 18. októbra 2015

nedeľa 11. októbra 2015

Biela noc 2015